Zázračný Movil a kanónové mazivo: Takto sa v ZSSR bojovalo proti hrdzi!

12.08.2025, Redakcia Auto trendy (Foto: youtube.com/@FPVroadv)

Spomínate si na tú typickú vôňu v starých Ladách či Moskvičoch? Zmes oleja, vosku a chemikálií, ktorá mala ochrániť pýchu rodiny pred všadeprítomnou hrdzou. V časoch socializmu bola antikorózna ochrana áut skôr snom ako realitou. Majitelia sa tak museli spoliehať na vlastnú vynaliezavosť a podomácky vyrobené zmesi, ktoré sa stali legendami. Vitajte v ére garážovej alchýmie!

Bordová Lada 2107 pohľad z boku — **Aplikácia legendárneho prípravku Movil bola rituálom, ktorý absolvoval takmer každý majiteľ auta v ZSSR.**
Foto: youtube.com/@FPVroad

Prečo autá tak rýchlo hrdzaveli?

Automobily vyrobené v Sovietskom zväze a ďalších krajinách východného bloku mali jeden spoločný a veľmi nepríjemný problém – extrémne slabú ochranu proti korózii. Kvalita použitej ocele a technológie lakovania jednoducho nedosahovali úroveň západných značiek. Zatiaľ čo autá určené na export dostávali aspoň akú-takú dodatočnú ochranu, vozidlá pre domácich zákazníkov schádzali z linky takmer „nahé“. Hrdza sa do nich púšťala už po prvej zime a bez zásahu majiteľa by sa auto po pár rokoch doslova rozpadlo.

Oficiálna ochrana? Len pre vyvolených

Samozrejme, existovali aj oficiálne servisné stanice, ktoré ponúkali profesionálnu antikoróznu ochranu. Háčik bol v tom, že ich bolo ako šafranu a ich služby boli buď pekelne drahé, alebo dostupné len pre vyvolených straníkov a prominentov. Tieto servisy často používali kvalitné dovozové materiály zo Švédska či Fínska, ktoré boli pre bežného smrteľníka nedostupné. Obyčajný motorista tak musel čakať v dlhých poradovníkoch alebo sa spoľahnúť na svoje zlaté ruky a improvizáciu.

Legenda menom Movil

Ak existuje jeden symbol boja proti hrdzi v socializme, je to jednoznačne Movil. Tento zázračný prípravok, ktorého názov vznikol spojením slov Moskva a Vilnius, kde ho vyvinuli, bol snom každého motoristu. Išlo o zmes motorového oleja, inhibítorov korózie a rozpúšťadiel. Jeho najväčšou výhodou bola schopnosť preniknúť aj do tých najmenších škár a dutín karosérie. Aplikoval sa zvyčajne štetcom alebo špeciálnou striekacou pištoľou a vytvoril mastný, lepkavý film, ktorý odpudzoval vodu a chránil kov.

**Bez pravidelnej a poctivej antikoróznej ochrany vyzerali blatníky a prahy áut už po pár rokoch presne takto.**
Foto: shutterstock.com/Yankovsky88

Garážová alchýmia pre pokročilých

Kto nezohnal Movil, nezúfal. V garážach sa rodili tie najneuveriteľnejšie recepty. Absolútnym hitom bolo kanónové mazivo (pušečnoje salo), hustá vazelína určená pôvodne na konzerváciu vojenskej techniky. Po zriedení benzínom či petrolejom sa z neho stal účinný náter na podvozok. Ďalej sa používali bitúmenové tmely, zmesi parafínu s olejom a na zatesnenie škár okolo dverí či svetiel sa neváhala použiť ani obyčajná detská plastelína. Kreativite sa medze nekládli.

Vôňa, na ktorú sa nezabúda

Všetky tieto domáce metódy mali jeden spoločný vedľajší účinok – nezameniteľný a prenikavý zápach. Najmä počas horúcich letných dní sa z interiéru auta šírila silná aróma chemikálií, ktorá sa navždy vryla do pamäti celej jednej generácie. Bol to však pach istoty. Vodič vedel, že urobil maximum pre ochranu svojho štvorkolesového miláčika. Dnes, v dobe pozinkovaných karosérií a moderných technológií, sa na tieto časy spomína s úsmevom a nostalgiou.