23.07.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: x.com/SpaceX).
Boom vesmírnych štartov má temnejšiu stránku, o ktorej sa hovorí prekvapivo málo. Nové výskumy ukazujú, že emisie z rakiet a horiacich satelitov môžu spomaliť obnovu ozónovej vrstvy dokonca o desaťročia. Počet štartov rastie závratným tempom a vedci z ETH Zurich bijú na poplach. Čo sa deje v atmosfére po každom štarte rakety?
Foto: x.com/SpaceX
Explózia vesmírnych štartov ohrozuje planétu
Donedávna bol problém marginálny. Rakety štartovali zriedka a ich vplyv na životné prostredie sa zdal zanedbateľný. Dnes však situácia vyzerá úplne inak. Počet orbitálnych štartov rastie závratným tempom. V roku 2019 ich bolo 97, v roku 2024 už 258. Do konca dekády ich môže byť viac ako dvetisíc ročne. Vedci z ETH Zurich varujú, že tento nárast môže výrazne spomaliť obnovu ozónovej vrstvy.
Štartujúca raketa nie je len podivuhodné predstavenie a technologický pokrok. Sú to aj emisie plynov a častíc do strednej atmosféry, teda tam, kde sa nachádza ozónová vrstva chrániaca život na Zemi pred UV žiarením. Autor štúdie Sandro Vattioni vysvetľuje: „Emisie z rakiet a znovu vstupujúceho vesmírneho odpadu môžu zostať v atmosfére dokonca 100-krát dlhšie ako emisie z povrchu Zeme.“
Chlór a sadze sú najväčšími nepriateľmi
K najnebezpečnejším zložkám týchto emisií patria chlór a sadze. Chlór, uvoľňovaný predovšetkým z motorov rakiet na tuhé palivo, katalyticky ničí molekuly ozónu. Sadze zase ohrievajú stratosféru a zrýchľujú chemické reakcie ničiace ozón. Najbezpečnejšie sú raketové motory založené na kvapalnom vodíku a kyslíku, ale používa ich len 6 percent štartov.
Dôvod je jednoduchý – sú ťažko ovládateľné a nákladné. Väčšina súkromných spoločností preto volí lacnejšie alternatívy, ktoré však výrazne viac poškodzujú ozónovú vrstvu. SpaceX, Blue Origin a ďalší giganti tak v snahe znížiť náklady ohrozujú budúcnosť planéty. Ekonomické záujmy tak prevažujú nad ochranou životného prostredia.
Horenie satelitov je ešte horší problém
Ešte menej preskúmaný je vplyv horenia satelitov pri opätovnom vstupe do atmosféry. Vedci zdôrazňujú, že ide o potenciálne veľký problém, pretože tento proces generuje dodatočné znečistenie ako oxidy dusíka a častice kovov. Vedci hovoria: „Hoci sme sa v našej štúdii zamerali výlučne na emisie počas štartu, sme presvedčení, že pri rastúcom počte satelitných konštelácií budú mať emisie spojené s opätovným vstupom do atmosféry ešte väčší vplyv na ozónovú vrstvu.“
Podľa ich modelu, ak sa súčasný trend udrží a v roku 2030 dôjde k približne 2040 štartom ročne, globálna hrúbka ozónovej vrstvy môže klesnúť priemerne o 0,3 percenta. Nad Antarktídou dokonca sezónne až o 4 percentá. Pre porovnanie, ozónová vrstva je dnes stále približne o 2 percentá tenšia ako pred priemyselnou epochou.
Foto: x.com/SpaceX
Obnova ozónu sa môže oddialiť o desaťročia
Úplná obnova ozónovej vrstvy sa predpokladá približne na rok 2066. Emisie z rakiet však môžu tento proces oddialiť o mnoho rokov, možno dokonca o celé desaťročia. To znamená, že naše deti a vnúčatá budú vystavené vyššiemu UV žiareniu, čo zvyšuje riziko rakoviny kože a poškodenia zraku.
Paradoxne, zatiaľ čo sa ľudstvo snaží kolonizovať vesmír a hľadať nový domov, ničí si ten súčasný. Potrebujeme naliehavé regulácie vesmírneho priemyslu a prechod na ekologickejšie palivá. Inak sa môže stať, že keď konečne dosiahne Mars, Zem už nebude obyvateľná kvôla poškodenej ozónovej vrstve.
Ak máte chuť, hlasujte v našej ankete.
Redakcia Auto trendy.
Odporúčané články:
Historický objav môže zmeniť energetickú mapu Európy
1,6 milióna kilometrov na jednom motore: Toyota kúpila legendárnu Tundru
Digitálne ŠPZ končia s podvádzaním motorkárov: Koniec éry ohýbania značiek
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News a na Facebooku.
