Príliš drahé a nikto to nechce: Prečo Stellantis stopol autonómne riadenie?

04.09.2025, Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/Jonathan Weiss)

Automobilový gigant Stellantis, pod ktorý patria značky ako Peugeot, Citroën, Opel, Fiat či Jeep, práve šliapol na brzdu. Koncern oficiálne oznámil, že pozastavuje svoje ambiciózne plány na vývoj autonómneho riadenia úrovne 3. Dôvod? Technológia je príliš drahá, zákazníci ju nechcú a legislatíva je nejasná. Tento krok je studenou sprchou pre všetkých, ktorí snívali o tom, že si už čoskoro budú môcť na diaľnici čítať noviny, zatiaľ čo auto šoféruje samo. Realita dobehla futuristické sľuby.

Stellantis budova — **Stellantis sa zameria na vylepšovanie asistenčných systémov úrovne 2, ako je adaptívny tempomat, namiesto drahého autonómneho riadenia.**
Foto: shutterstock.com/Jonathan Weiss

Čo vlastne znamená úroveň 3?

Aby sme pochopili, o čo ide, musíme si vysvetliť, čo je autonómne riadenie úrovne 3. Na rozdiel od bežných asistenčných systémov (úroveň 2), kde vodič musí neustále sledovať cestu, pri úrovni 3 už môže pustiť volant a venovať sa iným činnostiam. Auto preberá plnú kontrolu, no vodič musí byť stále pripravený prevziať riadenie, keď ho systém vyzve. Práve tento medzistupeň sa ukazuje ako najproblematickejší. Zatiaľ čo Mercedes-Benz a BMW už túto technológiu v obmedzenej miere ponúkajú, Stellantis hovorí jasné nie.

Drahý špás, ktorý nikto nechce

Hlavným dôvodom tohto radikálneho rozhodnutia sú peniaze. Technologická šéfka Stellantisu, Ned Curic, to povedala na rovinu. Systémy úrovne 3 sú extrémne drahé na vývoj a implementáciu. Vyžadujú si množstvo senzorov, vrátane drahého Lidaru, a extrémne výkonné počítače. Tieto náklady by sa museli premietnuť do finálnej ceny auta, ktorá by sa navýšila o tisíce eur. A ako ukázali prieskumy, zákazníci jednoducho nie sú ochotní priplácať si za technológiu, ktorú môžu využiť len za veľmi špecifických podmienok.

Zákazníci majú iné priority

Stellantis tvrdí, že sa chce sústrediť na to, čo zákazníci naozaj chcú a potrebujú. Namiesto investovania do drahej a málo využiteľnej technológie sa zamerajú na zdokonaľovanie asistenčných systémov úrovne 2. Tieto systémy, ako napríklad adaptívny tempomat a udržiavanie v jazdnom pruhu, sú pre vodičov oveľa užitočnejšie v každodennej premávke. Sú lacnejšie, spoľahlivejšie a vodiči im viac dôverujú. Koncern tak ide proti prúdu a namiesto naháňania sa za marketingovými sľubmi sa vracia k pragmatickým a funkčným riešeniam.

Právna nočná mora

Ďalším obrovským problémom je legislatíva a otázka zodpovednosti. Kto je na vine, ak autonómne auto spôsobí nehodu? Vodič, ktorý nesledoval cestu, alebo automobilka, ktorej systém zlyhal? Táto právna neistota odrádza mnohých výrobcov od masového nasadenia systémov úrovne 3. Kým nebudú existovať jasné a medzinárodne platné pravidlá, automobilky sa vystavujú obrovskému riziku súdnych sporov a finančných strát. Stellantis sa rozhodol do tejto neprebádanej vody zatiaľ nevstupovať.

**Technologická šéfka Stellantisu, Ned Curic, potvrdila, že zákazníci nie sú ochotní priplácať si za drahé a málo využiteľné autonómne systémy.**
Foto: shutterstock.com/BalkansCat

Budúcnosť patrí jednoduchším riešeniam

Rozhodnutie Stellantisu je odvážne a môže odštartovať nový trend. Ukazuje, že cesta k plne autonómnemu riadeniu nie je priama a automobilky musia prehodnocovať svoje stratégie. Namiesto skokov do neznáma sa možno dočkáme postupného a premysleného vylepšovania technológií, ktoré už dnes poznáme a používame. Pre bežného vodiča je to vlastne dobrá správa. Znamená to, že sa môže tešiť na lepšie, spoľahlivejšie a cenovo dostupnejšie asistenčné systémy, ktoré mu reálne pomôžu v každodennej premávke.