22.07.2025 – Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/isabel kendzior)
Čína začala stavbu najväčšej priehrady na svete v Tibete. Nový kolos na rieke Yarlung Tsangpo prekoná aj slávnu „Priehradu Tri rokliny (Three Gorges Dam)“ a bude produkovať až 300 miliárd kWh energie ročne. Projekt za 167 miliárd dolárov však vyvoláva obavy susedných krajín. Prečo sa India a Bangladéš boja čínskej megastavby?
Foto: shutterstock.com/isabel kendzior
Čína spúšťa najdrahší projekt v histórii
Čínsky premiér Li Qiang osobne odštartoval stavbu najväčšej priehrady sveta v tibetskom meste Nyingchi. Projekt na rieke Yarlung Tsangpo bude stáť 167 miliárd dolárov, čo z neho robí najdrahšiu stavbu v histórii ľudstva. Pre porovnanie, súčasná „Priehrada Tri rokliny (Three Gorges Dam)“ stála „len“ 37 miliárd dolárov. Nová priehrada však bude niekoľkonásobne väčšia a výkonnejšia.
Stavba sa oficiálne začala položením základného kameňa a Peking ju prezentuje ako kľúčový krok v energetickej transformácii krajiny. Číňania plánujú dokončiť tento gigantický projekt v priebehu nasledujúcich rokov. Priehrada sa má skladať z piatich kaskád vodných elektrární, ktoré budú produkovať energiu pre celú krajinu.
Trojnásobný výkon oproti súčasnej rekordérke
Nová tibetská priehrada úplne prekoná všetky doterajšie rekordy. Zatiaľ čo „Priehrada Tri rokliny (Three Gorges Dam)“ na rieke Jangcy produkuje ročne okolo 100 miliárd kWh energie, nový kolos v Tibete má dodávať až 300 miliárd kWh ročne. To je energia, ktorá dokáže napájať desiatky miliónov domácností po celý rok. Číňania tak chcú výrazne znížiť svoju závislosť od fosílnych palív.
Projekt zahŕňa výstavbu komplexného systému piatich vodných elektrární, ktoré budú navzájom prepojené. Každá z nich bude sama o sebe obrovská, ale spoločne vytvoria najväčší hydroenergetický komplex na planéte. Čína tak opäť dokazuje svoju schopnosť realizovať megaprojekty nevídaných rozmerov.
India a Bangladéš majú vážne obavy
Stavba priehrady však vyvoláva silné protesty susedných krajín. India a Bangladéš sa obávajú, že Čína bude môcť manipulovať prietokom vody v rieke Yarlung Tsangpo, ktorá sa nižšie mení na Brahmaputru. Táto rieka je životne dôležitá pre zavlažovanie poľnohospodárskych plôch v oboch krajinách. Milióny ľudí sú závislí od jej vody.
Najväčšie obavy sa týkajú možnosti, že Peking využije priehradu na politické vydieranie. Čína by teoreticky mohla spôsobiť sucho alebo naopak povodne v susedných krajinách podľa svojich politických záujmov. India navyše tvrdí, že sporné územie Arunachal Pradesh patrí jej, zatiaľ čo Čína ho považuje za súčasť južného Tibetu.
Peking sľubuje bezpečnosť projektu
Čínska vláda sa snaží upokojiť susedov a tvrdí, že projekt prešiel dôkladnými analýzami. Podľa oficiálnych štúdií nemá mať priehrada negatívny vplyv na dolné toky rieky. Peking zdôrazňuje, že ide o čisto energetický projekt, ktorý má pomôcť v boji proti klimatickým zmenám. Číňania tvrdia, že priehrada bude slúžiť len na výrobu čistej energie.
Napriek týmto ubezpečeniam však susedné krajiny zostávajú skeptické. Obávajú sa, že Čína môže svoje sľuby porušiť, ak sa zmenia politické pomery v regióne. Projekt tak okrem energetických prínosov prináša aj geopolitické napätie v už tak nestabilnom regióne. Budúcnosť ukáže, či sa obavy susedov ukážu ako oprávnené.
Ak máte chuť, hlasujte v našej ankete.
Redakcia Auto trendy.
Odporúčané články:
Omán je jedinou krajinou v Perzskom zálive bez mrakodrapov. Dôvod vás prekvapí
Najväčší kus Marsu na Zemi predaný za 5,3 milióna dolárov
Koniec éry motocyklov v meste: Zákaz motocyklov so spaľovacím motorom
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News a na Facebooku.
