21.02.2026 | Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/Matej Kastelic)
Dlhý let lietadlom zaťažuje organizmus oveľa viac, než si väčšina cestujúcich uvedomuje. Vlhkosť v kabíne klesá na kritických 10 až 20 %, čo spôsobuje vysychanie pokožky, očí a slizníc. V dôsledku nedostatku tekutín krv hustne a svaly stuhnuté z dlhého sedenia vyvolávajú bolesti krku i bedier. Okrem spomaleného trávenia je však najvážnejším rizikom pri letoch nad 8 hodín hlboká žilová trombóza. Správny pitný režim, pravidelný pohyb a kompresné ponožky sú kľúčovými faktormi, ktoré pomáhajú tieto negatívne účinky zmierniť.
Foto: shutterstock.com/Matej Kastelic
Extrémne suchý vzduch v kabíne
Vlhkosť vzduchu v lietadle je porovnateľná s vlhkosťou na púšti (10 – 20 %), zatiaľ čo v bežnej obývačke sa pohybuje medzi 40 až 60 %. Dôvod je technický: vzduch sa nasáva zvonku z letovej výšky 10 až 12 kilometrov, kde je extrémne studený a takmer bez vlhkosti. Po jeho následnom stlačení a ohriatí sa stáva veľmi suchým.
Tento stav vyvoláva bolesti hlavy a únavu. Pitie alkoholu alebo kávy počas letu príznaky zhoršuje, pretože obe tekutiny organizmus ešte viac odvodňujú. Najlepším riešením je piť čistú vodu často a po malých dúškoch. Suchý vzduch má však aj bezpečnostný význam – v kombinácii s výmenou vzduchu každé 2 až 3 minúty výrazne obmedzuje množenie baktérií a vírusov.
Tuhnutie svalov a spomalené trávenie
Sedenie v jednej polohe niekoľko hodín predstavuje pre svalovú sústavu a chrbticu obrovskú záťaž. Najviac trpí krčná a drieková oblasť, čo po pristátí vyvoláva pocit „polámaného“ tela. Odborníci preto odporúčajú každú hodinu vstať a urobiť si krátku prechádzku po uličke.
Nedostatok pohybu ovplyvňuje aj tráviaci trakt, kde dochádza k spomaleniu peristaltiky čriev. Výsledkom je nadúvanie, zápcha a nepríjemný pocit ťažkosti. Pred letom sa preto vyhnite ťažkým jedlám a počas turbulencií, kedy môže nastať nevoľnosť (kinetóza), zachovajte pokoj – po stabilizácii lietadla tieto príznaky zvyčajne rýchlo ustúpia.
Foto: shutterstock.com/MikroKon
Trombóza: Riziko, ktoré netreba podceňovať
Najvážnejším zdravotným rizikom pri letoch trvajúcich viac ako 8 až 10 hodín je hlboká žilová trombóza (DVT). Zvýšenú pozornosť by mali venovať najmä fajčiari, ľudia s nadváhou, tehotné ženy, ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu či pacienti po operáciách.
Varovnými signálmi sú opuch, pulzovanie alebo bolesť v jednej z nôh. Ak sa krvná zrazenina uvoľní a presunie do pľúc, môže ísť o život ohrozujúci stav.
- Prevencia: Na palubu si vyberajte voľné oblečenie a obuv, pretože nohy majú tendenciu opúchať.
- Kompresné ponožky: Sú vynikajúcou pomôckou, ktorá zabraňuje hromadeniu krvi v dolných končatinách.
- Cvičenie: Pravidelne krúžte členkami a napínajte lýtkové svaly aj priamo na sedadle.
Po pristátí v odlišnom časovom pásme počítajte aj s fenoménom jet lag, ktorý dočasne naruší váš biorytmus a spánkový cyklus.
Počas dlhého letu sa telo stretáva s viacerými problémami, ako sú vysychanie pokožky, očí a slizníc v dôsledku nízkej vlhkosti v kabíne, bolesti krku a bedier zo stuhnutých svalov a spomalené trávenie. Najzávažnejším rizikom je hlboká žilová trombóza.
Predchádzať dehydratácii je možné dodržiavaním správneho pitného režimu, čo znamená piť dostatok vody počas celého letu. Odporúča sa vyhýbať sa alkoholu a kofeínu, ktoré môžu dehydratáciu zhoršiť.
Na zmiernenie bolesti a stuhnutosti je dôležité pravidelne sa pohybovať, aj keď len v rámci kabíny; môžete robiť jednoduché cvičenia na natiahnutie a prechádzky po uličke. Taktiež je dobré absolvovať cvičenia na uvoľnenie svalov pred a po lete.
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News a na Facebooku.
Ak nájdete chybu, kontaktujte nás: redakcia@autotrendy.sk
