02.09.2025, Redakcia Auto trendy (Foto: youtube.com/@pannoniaduna)
Je to legenda, na ktorú sa nezabúda. Trojkolesové vozidlo s karosériou z koženky, ktoré brázdilo cesty Československa a dodnes vyvoláva úsmev na tvári. Velorex, alebo ako ho ľudia s láskou prezývali „Hadrák“ či „Prchajúci stan“, nebol len obyčajným dopravným prostriedkom. Stal sa symbolom vynaliezavosti, praktickosti a doby, kedy sa sny plnili aj s obmedzenými možnosťami. Pôvodne ho navrhli pre invalidov, no jeho jednoduchosť a šarm si rýchlo podmanili srdcia celej verejnosti. Pripútajte sa, ideme na jazdu do minulosti!

Foto: youtube.com/@pannoniaduna
Zrodil sa z dobrého úmyslu
Príbeh Velorexu sa začal písať v 50. rokoch minulého storočia. Za jeho vznikom stoja bratia Stránskí, ktorí chceli vytvoriť jednoduché a cenovo dostupné vozidlo pre ľudí s telesným postihnutím. V povojnovej dobe bol nedostatok áut a tie existujúce boli pre invalidov často nevhodné a drahé. Bratia preto prišli s geniálne jednoduchým riešením. Vytvorili konštrukciu z oceľových rúrok, ktorú potiahli odolnou koženkou. Tento nápad nielenže znížil výrobné náklady, ale zároveň urobil vozidlo extrémne ľahkým a jednoduchým na údržbu.
Srdce z motorky a prekvapivá rýchlosť
Pod koženkovou karosériou bilo srdce z motocykla. Tvorcovia do Velorexu montovali osvedčené a dostupné motory značiek Jawa alebo ČZ. V závislosti od verzie mal motor objem od 175 až do 350 kubických centimetrov. Hoci sa to dnes môže zdať málo, vďaka nízkej hmotnosti dokázal tento trojkolesový zázrak dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 85 kilometrov za hodinu. Najväčšou výhodou však bolo, že na jeho riadenie vám stačil vodičský preukaz na motocykel. To ho sprístupnilo obrovskej skupine ľudí, ktorí nemali vodičák na auto.
Pytel na mrzáky a ďalšie láskyplné prezývky
Jeho unikátny a nezameniteľný vzhľad okamžite podnietil ľudovú tvorivosť. Velorex si vyslúžil desiatky prezývok, ktoré dokonale odrážali jeho charakter. Medzi najznámejšie patria „Hadrák“, „Hadraplán“ či „Hadrolet“, ktoré odkazovali na jeho koženkovú karosériu. Ďalší ho volali „Prchajúci stan“ alebo „Splašené trubky“. Našli sa aj menej lichotivé, no o to trefnejšie názvy ako „Pytel na mrzáky“ alebo „Husí stehno“. Všetky tieto prezývky však svedčia o tom, akým fenoménom sa Velorex stal a ako hlboko sa zapísal do sŕdc ľudí.
Jednoduchosť, ktorá víťazila
Prečo sa Velorex stal takým obľúbeným aj medzi ľuďmi bez zdravotného postihnutia? Dôvodom bola jeho neuveriteľná jednoduchosť a ekonomická prevádzka. V dobe, kedy bol servis áut zložitý a drahý, si Velorex dokázal opraviť takmer každý šikovný domáci majster. Náhradné diely boli lacné a ľahko dostupné, keďže mnohé z nich boli zhodné s motocyklami. Nízka spotreba a jednoduchá údržba z neho robili ideálne vozidlo pre tých, ktorí hľadali lacný a spoľahlivý spôsob dopravy. Bol to skrátka stroj, ktorý slúžil ľuďom.

Foto: youtube.com/@karelos1
Kult, ktorý žije dodnes
Výrobu Velorexu ukončili v roku 1971. Jeho príbeh sa však ani zďaleka neskončil. Z bežného vozidla sa postupne stal kultový zberateľský artikel. Dnes sa majitelia Velorexov združujú v kluboch, organizujú zrazy a s hrdosťou ukazujú svoje nablýskané kúsky. Jeho slávu ešte viac umocnil legendárny český film „Vrchní, prchni!“, kde si zahral jednu z vedľajších úloh. Velorex tak zostáva živým symbolom jednej éry. Pripomína nám časy, kedy vynaliezavosť a praktickosť dokázali zvíťaziť nad nedostatkom a vytvoriť niečo skutočne jedinečné.
Ak máte chuť, hlasujte v našej ankete.
Redakcia Auto trendy.
Odporúčané články:
Aj staré auto môže znieť ako Ferrari – pozrite, ako na to a ešte niečo navyše.
Koniec starých dieslov na Slovensku? Nové emisné pravidlá EÚ nemajú zľutovanie!
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News a na Facebooku.