16.07.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/Nurettin Taha Ozdengelen).
Od roku 1835 ľudstvo postavilo tisíce priehrad, ktoré zadržali také obrovské množstvo vody, že to spôsobilo posun severného pólu o viac ako 1 meter. Vedci varujú, že priehrady ovplyvňujú nielen lokálne klímy, ale aj geometriu Zeme a môžu skresľovať skutočné tempo rastu hladiny morí.
Foto: shutterstock.com/Nurettin Taha Ozdengelen
Ako priehrady menia geometriu Zeme?
Štúdia publikovaná 23. mája v časopise Geophysical Research Letters odhalila, že výstavba 6862 priehrad od roku 1835 zmenila rozloženie hmoty na povrchu Zeme. Tento presun hmoty spôsobil posun severného pólu o 1,1 metra.
„Každý pohyb hmoty na povrchu alebo vo vnútri Zeme mení orientáciu osi rotácie voči zemskému plášťu. Tento jav nazývame skutočným putovaním pólov,“ vysvetlili autori štúdie.
Priehradné nádrže, ktoré zadržiavajú obrovské objemy vody, menia rozloženie hmotnosti na povrchu planéty. To ovplyvňuje orientáciu osi rotácie Zeme voči jej kôre.
Dve fázy putovania pólu
Vedci identifikovali dve hlavné fázy tohto posunu:
1. Prvá fáza (1835 – 1954): Intenzívna výstavba priehrad v Európe a Severnej Amerike spôsobila posun pólu o 20 centimetrov smerom k poludníku 103° východnej zemepisnej dĺžky (prechádzajúceho cez Rusko, Mongolsko a Čínu).
2. Druhá fáza (1954 – 2011): Dynamická výstavba hydrologickej infraštruktúry v Ázii a východnej Afrike posunula pól o ďalších 57 centimetrov smerom k poludníku 117° západnej zemepisnej dĺžky (prechádzajúceho cez západnú časť Severnej Ameriky a južný Pacifik).
Putovanie pólov však neprebieha lineárne. Je to skôr „opitá“ cesta než priamy pohyb, takže jednotlivé posuny sa presne nesčítajú na konečných 1,1 metra.
Vplyv priehrad na hladinu morí
Hoci samotný posun pólu nemá okamžitý vplyv na počasie či stabilitu planéty, zadržiavanie vody v priehradách má významné dôsledky. Podľa štúdie voda zadržiavaná za priehradami (jej objem by zaplnil dva Veľké kaňony) znížila globálnu hladinu morí o 23 milimetrov.
Tento efekt by mal byť zahrnutý do klimatických modelov, pretože môže viesť k podhodnoteniu tempa rastu hladiny oceánov.
„Neprejdeme do novej doby ľadovej len preto, že sa pól posunul o meter, ale má to význam pre hladinu morí,“ zdôraznila vedkyňa Valencic.
Foto: shutterstock.com/muratart
Lokálne a globálne dôsledky
V 20. storočí sa globálna hladina oceánov zvýšila o 12 až 17 centimetrov. Priehrady aktuálne zadržiavajú približne štvrtinu tejto vody. To znamená, že v závislosti od regiónu môžu priehrady lokálne zmierňovať alebo zosilňovať dôsledky klimatických zmien.
„Je to ďalší faktor, ktorý musíme zohľadniť, pretože tieto zmeny môžu byť naozaj významné,“ dodala Valencic.
Ak máte chuť, hlasujte v našej ankete.
Redakcia Auto trendy.
Odporúčané články:
Prečo sa stanica metra Můstek volá Můstek? Tajomstvo stredovekého mosta pod Václavským námestím
Táto krajina nemá letisko, vlastný úradný jazyk ani menu. Predsa sú tu ľudia najbohatší v Európe
Pravidlo troch štvrtín: Bez dostatku paliva hranice neprekročíte
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News a na Facebooku.
Ak nájdete chybu, kontaktujte nás: redakcia@autotrendy.sk
