Prečo sa všetky lietadlá na svete vyhýbajú preletom nad touto obrovskou zónou?

06.07.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: flightradar24.com)

Predstavte si oblasť päťkrát väčšiu ako Francúzsko, kde neuvidíte ani jedno lietadlo. Keď sa pozriete na letový radar, zbadáte obrovskú prázdnu zónu bez akýchkoľvek stôp komerčných letov. Táto záhadná oblasť sa nachádza v srdci Ázie a volá sa Tibetská náhorná plošina. Ale prečo sa všetky aerolínie na svete tejto oblasti tak dôsledne vyhýbajú? Existujú tri kľúčové dôvody, ktoré robia prelety nad Tibetom extrémne nebezpečnými a prakticky nemožnými pre komerčné lietadlá.

Pohlad na letecky radar a volny priestor nad Tibetom — Letový radar ukazuje obrovskú prázdnu zónu nad Tibetskou náhornou plošinou, kde sa nevyskytuje ani jedno komerčne lietadlo. Táto oblasť päťkrát väčšia ako Francúzsko je pre leteckú dopravu prakticky nepriechodná.
Foto: flightradar24.com

Obrovská výška predstavuje smrteľnú hrozbu

Tibet je najvyššou náhornou plošinou na svete s priemernou nadmorskou výškou približne 4500 metrov. Práve tu sa nachádzajú najvyššie vrchy planéty vrátane legendárneho Mount Everestu. Komerčné lietadlá síce bežne lietajú vo výške okolo 10 000 metrov, problém však nastáva v prípade núdzovej situácie. Keď sa stane odtlakovanie kabíny, piloti musia okamžite klesnúť na výšku 3000 metrov, kde ľudia dokážu dýchať bez kyslíkových masiek. Nad Tibetom je však takéto rýchle klesnutie prakticky nemožné – hory sú príliš vysoké a lietadlo by narazilo do terénu.

Extrémne počasie testuje hranice techniky

Poveternostné podmínky v tibetskom regióne sú mimoriadne nepredvídateľné a nebezpečné. Silné vetry dosahujú rýchlosti nad 200 kilometrov za hodinu a dokážu hádzať lietadlami ako s hračkami. Náhle zmeny počasia môžu za pár minút zmeniť jasný deň na smrteľnú búrku. Turbulencia je tak intenzívna, že by mohla poškodiť konštrukciu lietadla alebo vážne zraniť pasažierov. Navyše riedky vzduch vo vysokých nadmorských výškach znižuje účinnosť motorov a sťažuje riadenie lietadla. Piloti by museli bojovať s extrémne náročnými podmienkami, ktoré prekračujú bezpečnostné limity.

Takmer žiadne letiská pre núdzové pristátie

Tretím kritickým faktorom je dramatický nedostatok letísk v tibetskom regióne. V tejto obrovskej oblasti existuje len päť funkčných letísk, čo je absolútne nedostatočné pre bezpečnú leteckú prevádzku. Predstavte si, že máte problém s lietadlom a najbližšie vhodné letisko je vzdialené stovky kilometrov cez nepriateľský terén. Medzinárodné bezpečnostné predpisy vyžadují, aby lietadlá mali vždy dostupnú možnosť núdzového pristátia do určitej vzdialenosti. Tibet jednoducho nesplňa tieto požiadavky. Navyše existujúce letiská v regióne sú situované vo extrémnych výškach a majú obmedzené technické vybavenie.

Ekonomické a politické faktory

Okrem technických problémov zohrávajú úlohu aj ekonomické a politické aspekty. Prelety nad Tibetom by si vyžiadali špeciálne povolenia a dodatočné bezpečnostné opatrenia, čo by výrazne zvýšilo náklady leteckých spoločností. Región je taktiež politicky citlivý a prístup k vzdušnému priestoru je prísne regulovaný. Aerolínie preto radšej volí dlhšie, ale bezpečnejšie trasy okolo tejto nebezpečnej oblasti. Dodatočné palivo a čas letu sú menšou obetou v porovnaní s rizikom katastrofy.

***Mount Everest a tibetské vrcholy vytvárajú neprekonateľnú bariéru pre komerčné lietadlá. Priemerná výška 4500 metrov znemožňuje núdzové klesnutie lietadiel pri odtlakovaní kabíny.***
*Foto: shutterstock.com/Flystock*

Výnimky a špeciálne lety

Napriek všetkým obmedzeniam existujú výnimočné prípady, keď lietadlá nad Tibetom predsa len lietajú. Ide hlavne o špeciálne vojenské alebo výskumné lety s upravenými lietadlami a skúsenými posádkami. Tieto lety vyžadujú mesiace príprav, špeciálne vybavenie a meteorologické okno s ideálnymi podmienkami. Takéto operácie sú však mimoriadne nákladné a riskantné. Komerčné aerolínie si takéto riziko jednoducho nemôžu dovoliť pre bežnú prevádzku so stovkami pasažierov na palube.

Alternatívne trasy okolo Tibetu

Lietadlá cestujúce z Európy do Ázie alebo naopak musia využívať obchádzky okolo tibetskej oblasti. Najpopulárnejšie trasy vedú severným smerom cez Sibír alebo južným smerom cez Stredný východ a Indický oceán. Tieto trasy sú síce dlhšie a spotrebujú více paliva, ale poskytujú bezpečnú alternatívu s dostatkom letísk pre núdzové pristátie. Moderné navigačné systémy dokážu naplánovat optimálne trasy, ktoré minimalizujú dodatočné náklady pri zachovaní maximálnej bezpečnosti pasažierov.