2.6.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/Gorodenkoff).
Cesta z vesmíru na Zem je fascinujúca dráma plná výziev, nebezpečenstiev a fyzických následkov. Astronauti z Medzinárodnej vesmírnej stanice musia podstúpiť zložitý návratový proces, ktorý preverí nielen špičkovú technológiu, ale aj odolnosť ľudského tela.
Foto: shutterstock.com/Gorodenkoff
Vesmírne misie sú vzrušujúce, ale každý astronaut sa musí raz vrátiť domov. Tento návrat predstavuje komplikovaný proces rozdelený do niekoľkých fáz, pričom ľudský organizmus reaguje na dlhodobý pobyt v mikrogravitácii spôsobom, ktorý si vyžaduje následnú „rekonvalescenciu“. Ako teda vyzerá cesta z vesmíru späť na Zem?
Odchod z vesmírnej stanice: Keď sa začína dobrodružstvo návratu
Astronauti sa na cestu domov pripravujú už niekoľko dní vopred. Najprv si musia zbaliť osobné veci, ktoré sa s nimi následne umiestnia do kozmickej kapsuly. Po získaní povolenia na odlet sa presunú do návratovej lode a hermeticky uzavrú vstupný otvor.
Zaujímavé je, že návratové lode sa neodpájajú od stanice okamžite. Najskôr prebehne dôkladná kontrola všetkých systémov, aby sa zabezpečila bezpečná cesta domov. Až keď pozemné riadiace stredisko vydá súhlas, kapsula sa začne pomaly vzďaľovať od Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Keď loď dosiahne bezpečnú vzdialenosť, nastaví sa na správny kurz pre návratovú misiu. Jej rýchlosť sa postupne znižuje a orbita sa stáva čoraz nižšou. Tento proces prebieha pomaly a s vysokou presnosťou. Nezabúdajme, že kapsula s posádkou musí vstúpiť do atmosféry našej planéty, kde je vystavená teplotám dosahujúcim až 2000 stupňov Celzia. Nesprávny uhol vstupu by mohol viesť ku katastrofe s tragickými následkami pre astronautov.
Ohnivý návrat a pristátie: Keď sa vesmír stretáva so Zemou
V správnom momente sa kapsula oddelí od servisného modulu, ktorý je odhodený. Po náročnom úseku, ktorý súvisí so vstupom do zemskej atmosféry, začína návratová loď s astronautmi klesať. V tomto čase sa ochladzuje po intenzívnom zahriatí a v správnej chvíli sa otvoria padáky, ktorých cieľom je znížiť vysokú rýchlosť a spomaliť klesanie kozmickej kapsuly.
V moderných lodiach sa používajú aj špeciálne motory, ktoré sa aktivujú tesne pred kontaktom s povrchom, čo ešte viac zmierňuje proces pristátia. Následne kapsula dopadne do oceánu, kde je posádka po otvorení vstupného otvoru vyzdvihnutá na palubu lode alebo vrtuľníka a prevezená na pevninu. Samotná kapsula je vytiahnutá na špeciálnu loď.
Návrat kapsuly s posádkou misie Crew-9 trval 17,5 hodiny. Toľko času uplynulo od odpojenia lode Crew Dragon spoločnosti SpaceX od Medzinárodnej vesmírnej stanice po pristátie v oceáne. Nezriedka trvajú návratové misie na Zem oveľa kratšie. Pre porovnanie, v prípade ruských Sojuzov tento proces prebieha v priemere za približne 3,5 hodiny a pristátie sa uskutočňuje na pevnom povrchu.
Čo prežívajú astronauti po návrate
Ľudia, ktorí trávia čas na Medzinárodnej vesmírnej stanici, fungujú v úplne odlišných podmienkach než na Zemi. Predovšetkým tam nie je gravitácia, čo umožňuje voľné vznášanie sa v dostupnom priestore. K tomu sa pridáva aj úplne iný denný režim (jedno obletenie planéty stanicou ISS trvá približne 90 minút, takže deň a noc sa striedajú každých 45 minút) či vystavenie kozmickému žiareniu (hoci vesmírna stanica má samozrejme vhodné ochranné vrstvy).
To všetko spôsobuje, že astronauti už na obežnej dráhe trpia takzvanou vesmírnou chorobou a po návrate na Zem to nie je lepšie. Musia si znovu zvykať na gravitáciu.
Mesiac vo vesmíre = krátka rekonvalescencia
Vplyv vesmíru na ľudí, ktorí sa nachádzajú mimo Zeme, sa skúma už roky. Na základe početných analýz sa zistilo, že pobyt trvajúci približne 30 dní je natoľko bezpečný, že ľudia sa vracajú v relatívne dobrej kondícii. Sú však aj takí, ktorí na Medzinárodnej vesmírnej stanici strávili už dlhé mesiace. Rekordér, ktorým je ruský kozmonaut Oleg Kononenko, strávil na obežnej dráhe celkovo už viac ako 1100 dní. V takýchto prípadoch sa veci značne komplikujú.
Prvým príznakom pobytu v podmienkach bez tiaže je opuch, ktorý sa vyskytuje na hlavách astronautov. Súvisí to s pobytom v podmienkach bez tiaže a absenciou pôsobenia gravitácie na telo, ktoré je normálne na to zvyknuté. Tento stav pretrváva určitý čas po návrate na Zem.
Foto: shutterstock.com/Frame Stock Footage
Ďalšie riziká sa týkajú kostno-svalového systému. Astronauti sú vystavení vyššiemu riziku zlomenín a prasklín kostí. Týka sa to aj stavu svalov. Preto posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice denne cvičí dve hodiny a neexistujú žiadne výnimky. To umožňuje udržať si primeranú kondíciu a svalovú hmotu.
Stojí za zmienku aj problém s imunitou, čo sa stále skúma na ľuďoch žijúcich v podmienkach mikrogravitácie. Imunitný systém slabne a to má vplyv okrem iného na vyššie riziko alergií. Mnoho výskumov sa vykonáva aj v súvislosti so zvýšeným rizikom výskytu nádorových ochorení.
Astronauti vracajúci sa na povrch sa teda musia pripraviť na rôzne problémy a spočiatku si tiež znovu zvykajú na pôsobenie gravitácie. To im umožňuje získať späť formu, ktorú mali pred letom do vesmíru. Našťastie, dnes sa už po návrate domov nepoužíva karanténa (iba pred misiou), aj keď takáto prax sa uplatňovala pri niekoľkých mesačných výpravách v rámci programu Apollo.
Návrh ankety pre článok:
Redakcia Auto trendy.
Odporúčané články:
Toyota GR Corolla sa bude vyrábať vo Veľkej Británii, no Slováci si ju nekúpia
Jazdíte na hybride? Toto musíte vedieť!
Vymenili ste brzdové doštičky? Toto musíte vedieť pre vašu bezpečnosť
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News a na Facebooku.
