Táto krajina nemá letisko, vlastný úradný jazyk ani menu. Predsa sú tu ľudia najbohatší v Európe

10.7.2025 Redakcia Auto trendy (Foto: shutterstock.com/Pandora Pictures)

Táto krajina nemá letisko, žiadny vlastný úradný jazyk a dokonca postrádá vlastnú menu. Napriek tomu sú tu ľudia najbohatšími v Európe a s princom bohatším než britský kráľ. A nie, nie je to Švajčiarsko. Ťažia z nízkych daní a nemajú žiadny štátny dlh. Nie je tu zvykom robiť hluk alebo obťažovať susedov. Všetko je založené na vzájomnom rešpekte, ohýnanie sa bohatstvom je považované za nevkus. Zločin je tak vzácny, že ľudia ani nezamykajú dvere. Vo väzení je len sedem ľudí a jedlo im dokonca dovážajú z reštaurácie. V celej krajine je menej ako sto policajtov. S počtom obyvateľov niečo málo cez tridsaťtisíc sú občania tejto malej krajiny päťkrát lepšie zabezpečení než Američania.

***Vaduz, hlavné mesto Lichtenštajnska, kde žije najbohatšia populácia v Európe. Krajina nemá vlastné letisko ani menu, ale jej občania sú päťkrát bohatší než Američania.***
*Foto: shutterstock.com/Pandora Pictures*

Lichtenštajnsko: Najbohatšia krajina bez základnej infraštruktúry

Lichtenštajnsko je skutočným paradoxom moderného sveta. Krajina s rozlohou len 160 štvorcových kilometrov nemá vlastné letisko, úradný jazyk ani menu, ale jej občania patria medzi najbohatších ľudí v Európe. Knieža Hans-Adam II. má majetok odhadovaný na viac ako 4 miliardy eur, čo ho robí bohatším než britského kráľa Karola III. Táto alpská krajina medzi Švajčiarskom a Rakúskom dokázala vytvoriť unikátny ekonomický model založený na nízkych daniach a politickej stabilite. Napriek absencii základnej infraštruktúry sa Lichtenštajnsko stalo globálnym finančným centrom a domovom stoviek medzinárodných spoločností. Krajina nemá ani vlastnú armádu a spolieha sa na ochranu Švajčiarska.

Ekonomický zázrak bez štátneho dlhu

Lichtenštajnsko je jednou z mála krajín na svete, ktorá nemá žiadny štátny dlh. Naopak, krajina má značné finančné rezervy a každoročne vykazuje rozpočtový prebytok. Daňová sazba pre firmy je len 12,5 percenta, čo priťahuje nadnárodné korporácie z celého sveta. Bankové tajomstvo a liberálne obchodné zákony robia z krajiny atraktívnu destináciu pre bohatých investorov. Priemerný príjem na obyvateľa dosahuje neuveriteľných 180-tisíc eur ročne, čo je päťkrát viac než v USA. Nezamestnanosť je prakticky nulová a sociálny systém funguje bezchybne. Krajina ťaží aj z členstva v Európskom hospodárskom priestore, čo jej umožňuje voľný obchod s krajinami EÚ bez povinnosti prijať euro.

Kultúra rešpektu a tichej elegancie

V Lichtenštajnsku nie je zvykom robiť hluk alebo obťažovať susedov. Všetko je založené na vzájomnom rešpekte a ohľaduplnosti voči ostatným. Ohýnanie sa bohatstvom je považované za nevkus a ľudia si cenia skromnosť a diskrétnosť. Tichá elegancia je súčasťou národného charakteru a bohatí obyvatelia sa nesnažia vystavovať svoje majetky na obdiv. Domy sú síce luxusné, ale navrhnuté s ohľadom na tradičnú alpskú architektúru. Verejné priestory sú udržiavané v dokonalom stave a vandalizmus je prakticky neznámy. Komunitný duch je silný a ľudia sa poznajú medzi sebou, čo prispieva k harmonickému spolužitiu. Tradície a zvyky sa dodržiavaju s úctou k histórii krajiny.

Bezpečnosť na najvyššej úrovni

Zločin je v Lichtenštajnsku tak vzácny, že ľudia ani nezamykajú dvere. Krajina má jeden z najnižších indexov kriminality na svete a násilné trestné činy sú takmer neexistujúce. Vo väzení je len sedem ľudí a jedlo im dokonca dovážajú z miestnej reštaurácie, pretože väzenská kuchyňa by bola nerentabilná. V celej krajine slúži menej ako sto policajtov, čo je dostačujúce pre udržanie poriadku. Dôvera medzi ľuďmi je na tak vysokej úrovni, že obchody často fungujú na princípe samoobsluhy s kasičkou na peniaze. Autá sa nechávajú odomknuté a bicykle sa požičiavajú bez obáv z krádeže. Takáto úroveň bezpečnosti je výsledkom kombinácie prosperity, vzdelanosti a silných morálnych hodnôt.

hrad Vaduz — **Lichtenštajnsky hrad, sídlo najbohatšieho panovníka v Európe. Knieža Hans-Adam II. má majetok presahujúci 4 miliardy eur, viac než britský kráľ.**
Foto: shutterstock.com/Gideon Ikigai

Závislost na zahraničných pracovníkoch

S počtom obyvateľov niečo málo cez tridsaťtisíc je Lichtenštajnsko závislé na zahraničných pracovníkoch. Servisní pracovníci sem dochádzajú z Nemecka a Rakúska, pretože miestna pracovná sila nestačí pokryť všetky potreby ekonomiky. Denne sem dochádza približne 20-tisíc ľudí za prácou, čo predstavuje viac ako polovicu všetkých zamestnaných v krajine. Táto situácia vytvára zaujímavý fenomén – krajina je bohatá, ale potrebuje importovať pracovnú sílu na základné služby. Platy sú však také vysoké, že aj jednoduché práce sú dobre ohodnotené. Kvalita života je na tak vysokej úrovni, že mnohí zahraniční pracovníci sa snažia získať trvalý pobyt, čo je však mimoriadne náročné.

Výzvy malého štátu v globálnom svete

Napriek všetkým výhodám čelí Lichtenštajnsko aj výzvam typickým pre malé štáty. Závislosť na finančných službách robí ekonomiku zraniteľnou voči medzinárodným zmenám v regulácii. Tlak EÚ na transparentnosť bankových operácií núti krajinu prispôsobovať svoje zákony. Vysoké náklady na život vytláčajú mladé rodiny do susedných krajín, čo môže v budúcnosti viesť k demografickým problémom. Klimatické zmeny pôsobia na alpské prostredie a turizmus, ktorý je dôležitým zdrojom príjmov. Napriek týmto výzvam zostáva Lichtenštajnsko príkladom toho, ako môže malá krajina prosperovať v globalizovanom svete vďaka múdremu riadeniu a jedinečnému ekonomickému modelu.